Počas svojej mobility vytvorila umelecký cyklus s názvom „Tvary bohyne“ („The Shapes of Goddess“), ktorý bol inšpirovaný miestnym kultúrnym dedičstvom a archeologickými artefaktmi. Jej pobyt zahŕňal výskum v knižnici a v Národnom múzeu Banátu, samotnú umeleckú tvorbu, ako aj verejnú prezentáciu výsledkov projektu.

Hlavnou myšlienkou projektu bolo hľadanie kultúrnych súvislostí a prepojení v priestore strednej a juhovýchodnej Európy. Pri svojej práci vychádzala z odkazu vinčianskej kultúry (5500 – 4500 pred n. l.), významnej neolitickej kultúry, ktorá obývala rozsiahle územie juhovýchodnej Európy vrátane dnešného Rumunska. Archeologické nálezy tejto kultúry obsahovali znaky a symboly spojené so sexualitou, regeneráciou a plodnosťou. Plodnosť zeme bola v mnohých prípadoch symbolicky spájaná so ženským princípom.

Výstupom projektu sa stala séria obrazov a intermediálnych diel. Vo svojej tvorbe vizuálne transformovala archaické znaky, symboly a formy do podoby utopicko-kozmologických kompozícií. Formálny jazyk obrazov osciloval medzi geometrickou abstrakciou a figuratívnymi prvkami. Maliarske diela následne rozšírila o intermediálnu rovinu prostredníctvom videoanimácie.

Výsledkom projektu boli štyri veľkoformátové obrazy s rozmermi 130 × 100 cm a súbor intermediálnych výstupov, ktoré reflektovali historické a kultúrne dedičstvo regiónu prostredníctvom súčasného výtvarného jazyka.