túra
Umelá inteligencia: príležitosti alebo riziká? Gumená Anča alebo pasívne domy?
Tento ročník festivalu umenia a technológií Ars Electronica predstavil aj New media folklore z Košíc.
Oficiálny plagát Ars electronica 2017. Foto – AE
V Linzi sa opäť konal festival prepájajúci posledné vedecké vychytávky s umením. Jeho tohtoročnú tému Umelá inteligencia odprezentovalo vyše tisícky umelcov a umelkýň, vedcov a vedkýň, vizionárov a vizionáriek, aktivistov a aktivistiek a ďalších príbuzných profesií. Výstavy, koncerty, konferencie a workshopy sa venovali otázkam ľudskej inteligencie a strojom, ktoré nás môžu nahradiť, doplniť či imitovať a za päť dní si ich prišlo pozrieť vyše 100-tisíc návštevníkov.
Odvekú otázku o rozdieloch a vzťahoch medzi človekom, zvieratami, bohmi a podobne riešime na mnohé spôsoby a snažíme sa uchopiť mágiu číslami. Dá sa napríklad láska zredukovať na algoritmy? Je inšpiratívne stretnutie v bare skutočne iba historickým a rovnocenným ekvivalentom lajknutia na aplikácii Tinder? \“Dospelácka\“ sekcia výstav s podtitulom Umelá intimita ukázala, kam pokročili výrobcovia spoločníčok, predstavili aj údajne prvého mužského gumeného partnera.
V rámci obrovskej výstavnej plochy v bývalom centre na preklad balíkov so súčasným názvom Postcity (môže referovať aj k pošte po nemecky, aj k latinskej predpone po-) sa môžete nechať 3D naskenovať a svoju detailnú podobu si nechať vešať na pokútne korporátne weby. Keď dostanete strach pred fenoménom big data (informácie veľkého objemu, ktoré firmy môžu využívať na rôzny profit), môžete si vedľa obliecť \“neviditeľný plášť\“ utkaný nie z vlasov deda Vševeda, ale z reflexnej textílie, ktorá chráni nositeľa pred elektromagnetickým žiarením, prípadnému filmovaniu tváre priemyselnými kamerami zasa zabráni premyslená kapucňa.
Oceňujeme výnimočnosť
Návštevník však (zatiaľ) nie je stroj a pri tomto objeme vnemov zvládne štatisticky odvnímať len zlomok. Akcie sa navyše dejú paralelne, a aj jesť a spať sa musí. K lepšej úplnosti dojmov odporúčam pri týchto príležitostiach neformálne rozhovory s festivalovými spoluhosťami, aj ich obyčajná inteligencia dokáže niekedy výborne nasmerovať. Druhou možnosťou, ako určite neprepásť niečo zaujímavé, je sledovať festivalové ocenenia.
Ars Electronica patrí k umeleckým festivalom, ktoré neredukujú prítomnosť detí na akési nutné zlo a nevyháňajú ich do infantilných detských kútikov, aby sa dospelí mohli konečne v pokoji venovať vážnym veciam, ale má pre nich špeciálnu kategóriu pre mladých U19, ktorá sa vyhlasuje úplne rovnocenne s ostatnými kategóriami.
Z bohatej úrody STARTS Prize 2017, ktorú sponzoruje priamo Európska komisia, stojí za zmienku projekt Rock Print. Tím Gramazio Kohler Research, ETH Zurich a Self-Assembly Lab, MIT akoby na 3D tlačiarni tlačil 4-metrové sochy. Princíp výroby takýchto objektov je však ten, že robot dokáže urobiť niečo, čo by človek nedokázal, ani keby mal na to dostatok sily a času. Poukladať a \“pozaväzovať\“ presne poukladané obyčajné kamene obyčajnými špagátmi. V prípade potreby sa sochárske dielo môže opäť \“rozviazať\“ do pôvodnej podoby. Efektná a efektívna možnosť výstavby steny bola pôvodne vyvíjaná v rámci disciplíny architektúry.
Sošku Goldene Nica a Prix Ars Electronica 2017 získal aj sympatický Ír David Oreily so svojím ťažko-povedať-akým dielom s popiskou počítačová animácia, zároveň hra, film a virtuálna realita s názvom Everything (Všetko). Znie to pokútne, ale vytvoril akési rozprávkové prostredie, v ktorom si môžete nasimulovať všetko, čo len chcete, rovnako aj svoje pravidlá. Len čo s tým všetkým, musíte vedieť sami.
Filozofickou otázkou, ktorú málokedy riešime pri každodennej prevádzke, je to, čoho všetkého sú stroje bežne nás obklopujúce schopné. Umelecký riaditeľ festivalu Gerfried Stocker sa pozerá na svet optimisticky a dúfa, že apokalyptickým scenárom dokážeme zabrániť. Technológie vníma ako rezonančný nástroj, ktorý nám vracia len to, čo do neho investujeme. Aj pri efektívnom využívaní sú stále nesmierne rezervy.
Výnimočný aktivistický počin predviedli a cenu v hudobnej kategórii získali tentoraz muzikológovia Dimitri della Faille (CA) a Cedrik Fermont (BE). V rámci projektu Not Your World Music: Noise In South East Asia zozbierali a sprístupnili materiál alternatívnej hudobnej scény z Ázie.
Dig, košické a iné svetové digitálne siete
Početnú (polo)stálu slovenskú divácku základňu festivalu tento rok prečíslila košická partia. Skupina umelcov a dramaturgov okolo Dig Gallery zastupovala aj tento rok súčasť projektu European Digital Art & Science Network. Ide o viacročný projekt s podporou programu Kreatívna Európa, na ktorom participujú špičkové vedecké inštitúcie ako CERN a ESO s interdisciplinárnym Ars Electronica Futurelab a vybranými európskymi partnermi, ktorí pôsobia v oblasti mediálneho a digitálneho umenia. Tí sú zo Španielska, Veľkej Británie, Írska, Slovenska, Srbska a Slovinska. Základnou témou je prepojenie a symbióza umenia a vedy na viacerých úrovniach.
\“Košická endemitná iniciatíva DIG (a jej dlhodobý projekt DIG gallery) má v tejto konštelácii svoju zaujímavú pozíciu. Sme treťosektorový subjekt s nonkonfliktným programom a komunitným backgroundom a náš leitmotív New media folklore zaujal lídra projektu hneď na začiatku, \“ povedal jeden z organizátorov Richard Kitta.
\“Spolupráca na projekte bola úspešná a kolegovia z Ars Electronica nás volajú do ďalšieho nadväzujúceho projektu. V rámci tohtoročného programu festivalu sa platforma DIG spoločne s CIKE (Creative Industry Košice) zapojili do projektu Small Cities Forum, zameraného na progresívny redizajn miest a regiónov Európy,\“ uviedol ďalší priekopník mediálneho umenia na Slovensku Michal Murin.
Našim dvom autorom vyšiel text v prestížnej publikácii vydanej vydavateľstvami Ars Electronica a Hatje Cantz obsahujúcej súhrn umeleckých diel, z ktorých časť sme mohli vidieť aj na Slovensku. Po ukončení tohto projektu plánujú partneri spolu so slovenskou sekciou pokračovať v projektoch orientovaných na interdisciplinaritu v umení. Mesto Linz bolo v roku 2014 ocenené prestížnym titulom Unesco City of Media Arts. Košice sa o tento titul uchádzajú práve teraz.
Ďalší slovenskí umelci boli v študentskej sekcii: Ján Kanuch pôsobiaci v Londýne a Filip Ruisl z budapeštianskej organizácie Kitchen. Inštalácia The Magic 8-Cube od Jána Kanucha pracuje s témou veštenia z kariet. Ruisl pod hlavičkou Human Data Collection, Training 2038 rozoberá otázky automatizácie pri práci. Pracuje s témou dialógu ľudských pracovníkov s robotickými kolegami. Ako sa bude správať automatizované rozhodovanie bez morálky a svedomia?
A čo po Všetkom? Nič!
Keď už pochybujete o svojich schopnostiach a máte depresie z toho, že vám stroje vezmú prácu, lebo dokážu stále makať bez oddychu, vzpruží vás možno inštalácia Robot, doing Nothing. Áno, aj to je umenie – komentovanie javov spoločnosti, formulovanie vážnych problémov do metaforického jazyka. Robot v spoločnosti zameranej na výkon, ktorý \“má úplne v paži\“ a v galérii si dovolí nerobiť nič užitočné. Iba si tak je a je krásny. Vrtí si farebnými špagátikmi a mrhá svojím drahocenným potenciálom. Vyzerá to asi takto.
Tak kto sa dokáže lepšie flákať?