Japonské hodvábne papiere nachádzali široké uplatnenie v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva. Vo svojom projekte sa však zamerala na mimoriadne tenké papiere s gramážou nižšou ako 10 g/m², ktorých možnosti využitia doposiaľ neboli dostatočne preskúmané.

Cieľom projektu bolo vytvoriť vzorové modely potenciálnych aplikácií týchto ultraľahkých papierov v oblasti konzervovania a reštaurovania textilu. Možnosti ich využitia overovala v spolupráci s partnerskými odborníkmi – predovšetkým s M. Durovicom, špecialistom na papierové materiály, a M. Skrdlandovou, odborníčkou na konzervovanie textilu. Navrhované riešenia vychádzali z ich odborných skúseností a praktických poznatkov.

V prvej fáze projektu pripravila sériu experimentálnych modelov a vzoriek. Následne ich podrobila inštrumentálnej analýze, prostredníctvom ktorej overovala mechanické vlastnosti materiálov a ich vhodnosť pre praktické využitie v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva.

Výsledkom projektu bolo vytvorenie viacerých modelových aplikácií, ktoré bolo možné vnímať nielen ako odborné výstupy, ale aj ako samostatné umelecké objekty. Získané poznatky a výsledky výskumu spracovala do podoby študijného materiálu, ktorý bude možné v budúcnosti využívať pri ďalšom výskume, vzdelávaní a konzervátorskej praxi.