Výsledkom projektu bolo spracovanie vreckového architektonického sprievodcu s názvom „C20: Sprievodca architektúrou Užhorodu“, ktorý doplnil sériu deviatich už publikovaných architektonických sprievodcov venovaných prevažne slovenským mestám.

Vo svojej práci sa zamerala na ukrajinské mesto Užhorod, ktoré je napriek svojej geografickej blízkosti Slovensku medzinárodne pomerne málo známe. Toto regionálne centrum s približne 115 000 obyvateľmi sa nachádza v tesnej blízkosti slovenskej hranice a predstavuje významný príklad architektonického dedičstva medzivojnového obdobia.

Pri výskume sa venovala historickému vývoju mesta v období po rozpade Rakúsko-Uhorska. Po vzniku prvej Československej republiky sa Podkarpatská Rus v roku 1919 stala jej súčasťou a Užhorod sa stal administratívnym centrom regiónu. Táto nová funkcia si vyžiadala rozsiahlu modernizáciu mesta a budovanie novej infraštruktúry.

Do regiónu v tom období prichádzalo množstvo československých úradníkov, podnikateľov, architektov a stavebných odborníkov, ktorí sa podieľali na intenzívnom stavebnom rozvoji mesta. Hoci bol Užhorod súčasťou Československa menej ako dvadsať rokov, toto obdobie zanechalo výraznú stopu v jeho urbanistickom a architektonickom charaktere. Mesto si dodnes zachovalo pozoruhodný súbor medzivojnovej modernistickej architektúry.

Výsledkom jej práce bolo spracovanie sprievodcu, ktorý dokumentoval a interpretoval architektonické dedičstvo Užhorodu, približoval jeho historický kontext a sprístupňoval túto hodnotnú architektonickú vrstvu odbornej aj širšej verejnosti.