Súčasťou jej tvorivého procesu bolo detailné skúmanie konkrétneho miesta, jeho neprenosnej povahy a konceptu „genius loci“. Projekt mal vyústiť do série site-specific objektov a rozsiahlej dokumentácie pozostávajúcej z fotografického materiálu, ako aj audio a textových rozhovorov.

Jej žiadosť o podporu mobility vychádzala z dlhodobého záujmu o reflexiu prírodných, fyzikálnych a meteorologických procesov a javov a ich vplyvu na ľudskú skúsenosť. Vnímala svet ako súbor vecí a udalostí, v ktorých sa dá prostredníctvom hlbokého pozorovania postupne prechádzať od mikroúrovne k makroúrovni – od sledovania vody v pohári až po geologické procesy formovania planéty a späť k človeku.

Tento spôsob uvažovania prepájal prírodné zdroje a nerastné suroviny (neobnoviteľné prírodné prvky) s ekonomickou geológiou a širšími spoločenskými súvislosťami. Aj pri jednej sústredenej pozorovacej situácii bolo možné postupne „lúpať“ jednotlivé vrstvy významov a vzťahov.

Ako príklad uvádzala vodu na Islande, kde vodná erózia spôsobená povrchovou vodou zohrala zásadnú úlohu pri formovaní krajiny. Tento prírodný proces vnímala ako ilustráciu hlbokých prepojení medzi geologickými silami a ľudskou percepciou krajiny.