Z približne 10 000 generácií, ktoré žili od vzniku nášho druhu, bola práve generácia, v ktorej žila, vystavená najväčším zmenám v najkratšom čase. Klimatická kríza, umelá inteligencia a pokroky v oblasti genetického inžinierstva predstavovali výzvy nielen pre spoločenské štruktúry, politiku a kultúru, ale aj pre samotné systémy viery a spôsob vnímania sveta.

Existujúce náboženské systémy už podľa nej nedokázali dostatočne reflektovať a usmerňovať porozumenie meniacou sa realitou. Preto vnímala potrebu vytvárania nových mýtov, ktoré by pomohli aktualizovať duchovné prepojenie človeka s časom a priestorom, v ktorom žije.

Počas svojho pobytu v Cité des Arts sa venovala výskumu možností, ako môže umenie prispieť k formulovaniu „gramatiky novej spirituality“, ktorá by zodpovedala potrebám súčasného človeka. Jej projekt predstavoval snahu hľadať neurobiologicky aktívne obrazy a formy, ktoré by mohli poskytovať útechu v časoch nestability.

Vo svojom výskume vychádzala z poznatkov neurozobrazovacích metód a neuroteológie, ako aj z analýzy paleolitických obrazov, ikonografie rôznych svetových náboženstiev a princípov posvätnej geometrie. Cieľom bolo skúmať vizuálne a symbolické systémy, ktoré by mohli sprostredkovať nové formy porozumenia a duchovnej orientácie v súčasnom svete.