Mramor, pomenovaný podľa gréckeho slova marmaros (iskrivý, trblietavý), je materiál, na ktorom je do veľkej miery postavená história európskeho umenia. Fyzikálne vlastnosti tejto horniny, zloženej z kalcitu a uhličitanových minerálov, určovali stavebnú štruktúru antickej aj modernej architektúry a sochárstva, a tým formovali aj estetický kánon európskeho umeleckého prejavu. Ďalším dôležitým faktorom, ktorý ovplyvnil dejiny umenia, je ručná práca kamenárov, vpísaná do kultúrnych vrstiev naprieč celým kontinentom.

Vo svojej umeleckej praxi prepájala klasické sochárske techniky so súčasným diskurzom. Počas rezidenčného pobytu chcela doplniť svoj teoretický výskum dejín umenia a geológie, ako aj svoju umeleckú prax, o priamu fyzickú skúsenosť so spracovaním mramoru u profesionálnych kamenárov pôsobiacich v súčasnosti.

Plánovala stráviť čas v kamenárskych dielňach v Aténach, kde sa mala oboznámiť s jemnosťami remesla, zažiť každodennú pracovnú rutinu a rozšíriť svoje sochárske zručnosti prostredníctvom priamej práce s materiálom.