Počas rezidenčného pobytu v HANGAR sa venovala rozvíjaniu svojho dlhodobého umeleckého výskumu zameraného na vzťahy medzi kresbou (líniou), jazykom (slovom), pamäťou a priestorom. Skúmala ľudskú schopnosť pozorovať, vnímať, sledovať, vidieť a pamätať si, ako aj proces transformácie týchto subjektívnych vnemov do univerzálnejších vzťahov a významov.

Vo svojej práci sa zameriavala na otázky možností spolubytia a zbližovania sa – na proces konvergencie, približovania a vzďaľovania, ako aj na napätie, ktoré medzi týmito pólmi vzniká. Skúmala, ako môže existovať „my“, akým spôsobom sa „ja“ premieňa, stáva sa tekutým, flexibilným, formovateľným alebo naopak utlmeným a neviditeľným.

Čas strávený v HANGAR využila na sústredenú ateliérovú prácu, pričom sa venovala predovšetkým kresbe a textu. Rezidenčný pobyt jej poskytol priestor na skicovanie, čítanie, vedenie dialógov s miestnymi umelcami, písanie, prepisovanie, prehodnocovanie, analyzovanie, komponovanie a editovanie vlastných umeleckých a výskumných výstupov.