Projekt sa zameriaval na dokumentovanie životov moslimských žien a ich vnímania vojny v súvislosti s náboženstvom. Pozornosť sústredila výlučne na ženské skúsenosti v Charkove, meste nachádzajúcom sa v blízkosti frontovej línie, a prostredníctvom metód orálnej histórie a vizuálnej antropológie otvárala otázky viery, komunity a každodenného života počas vojnového konfliktu.

V rámci projektu realizovala opakované rozhovory s moslimskými ženami, pričom sa zameriavala na ich individuálnu skúsenosť s plnoformátovou vojnou, na rozhodnutia zostať alebo odísť, na zmeny v komunitnom živote, ako aj na to, aký význam pre ne vojna mala a akú úlohu zohrávala viera pri zvládaní jej dôsledkov a každodenných ťažkostí.

Takto koncipovaný výskum priniesol jedinečný pohľad na prežívanie vojny prostredníctvom skúseností marginalizovanej komunity moslimských žien. Súčasťou projektu bolo aj pozorovanie a aktívna prítomnosť v miestnej moslimskej komunite, čo jej umožnilo skúmať históriu komunity, jej vnútorné väzby, fungovanie a spoločenské vzorce. Zároveň nadväzovala kontakty s náboženskými predstaviteľmi a ďalšími významnými aktérmi komunity.

Výsledkom projektu sa stala zbierka literárnych reportáží pozostávajúca z desiatich ženských životných príbehov („herstories“), ktoré spracovala do podoby publikácie vo formáte zinu doplnenej o vizuálny materiál. Publikácia sprostredkovala autentické svedectvá o vojne, viere a identite z perspektívy žien, ktorých hlasy bývajú v dominantných naratívoch často prehliadané.