ENG VERSION/ANGLICKÁ VERZIA

Kultúra a umenie prinášajú zásadné benefity pre verejné zdravie. Európske expertky v utorok 27. októbra v Bratislave predstavia poznatky o pozitívnych účinkoch kultúry na zdravie, priblížia konkrétne európske skúsenosti s implementáciou kultúry ako zdravotnej intervencie, vrátane predpisovania umenia, a popíšu možnosti medzisektorovej spolupráce pri adresovaní verejného wellbeingu.

Program:

9.00 registrácia

9.15 otvorenie

9.30 Kornelia Kiss, Culture Action Europe (ENG)

10.00 Inga Surgunte, Museums on Prescription Cēsis (ENG)

10.30 Dominika Grygarová, Národní ústav duševního zdraví (CZ)

10.50 Barbora Andor Tóthová, Caring Culture (SK)

11.10 prestávka s občerstvením

11.30 panelová diskusia s hostkami (ENG)

Program prebehne v angličtine, češtine a slovenčine bez tlmočenia.

 

Vstup na podujatie je bezplatný, potrebná je registrácia vopred.

 

Čas konania: 27. október 2026 od 9.00 do 12.30

Miesto konania: Hudobný salón Zichyho paláca, Ventúrska 9, Bratislava

Podujatie organizuje Kancelária Kreatívnej Európy Slovensko v spolupráci s MČ Bratislava-Staré mesto.

 

Kornelia Kiss vedie oddelenie kultúry a zdravia v Culture Action Europe (CAE), významnej európskej medzikultúrnej sieti. Je spoluautorkou správy „CultureForHealth Report“, poradkyňou pre správu EÚ Kultúra a zdravie: Čas konať, a zasadzuje sa za túto tému na európskej úrovni. Založila CultureAndHealth Platform financovanú EÚ, ktorá so 17 partnerskými organizáciami v 15 krajinách podporuje umelkyne a umelcov v prepojeniach kultúry, zdravia a wellbeingu a vedie prácu na politikách v rámci Horizon projektu European Culture and Health Hub.

Od dôkazov k politike v oblasti kultúry a zdravia Duševné zdravie sa považuje za jednu z najväčších zdravotných výziev súčasnosti a v našich spoločnostiach prudko rastie pocit osamelosti. Dnes už existujú presvedčivé dôkazy o tom, ako kultúrne aktivity prispievajú k lepšiemu zdraviu a duševnej pohode – podporujú prevenciu, zvládanie a liečbu chorôb, ako aj celkový wellbeing komunít. Ak vieme, že tento prístup funguje, čo nám bráni prejsť od realizácie jednotlivých projektov k skutočnej zmene politík? Ako môžeme budovať mosty medzi sektormi kultúry a zdravotníctva? Akým spôsobom sa EÚ snaží tento proces podporiť a aká je situácia v jednotlivých členských štátoch?

 

Inga Surgunte pôsobí ako výskumná pracovníčka v Inštitúte kultúry a umenia pri Lotyšskej akadémii kultúry a vedie program „Museums on Prescription“ v obci Cēsis. Podieľala sa na prípravnej akcii Európskej komisie CultureForHealth a zastupovala Ministerstvo kultúry Lotyšskej republiky v OMC skupine zameranej na oblasť kultúry a zdravia. Pôsobí ako autorka a lektorka kurzu „Kultúra a zdravie: Riadenie medzisektorových iniciatív“, ktorý spoločne vytvorili štyri pobaltské univerzity. Spoluzaložila asociáciu Culture and Health Latvia a pôsobí ako jej prvá predsedníčka.

Predpisovanie umenia. Baltský model V rokoch 2023 až 2025 spojilo 13 partnerov z pobaltských krajín sily, aby v regióne adaptovali úspešný a celosvetovo uznávaný model sociálneho predpisovania.. Projekt, podporovaný programom Interreg, sa zameral na jednu časť sociálneho predpisovania – predpisovanie umenia (AoP). Cieľom bolo prispôsobiť a otestovať model a na základe tejto skúsenosti vyvinúť príručku pre tvorcov politík, projektové manažérky, kontaktných pracovníkov a facilitátorky kultúrnych aktivít. Inga Surgunte zastupovala lotyšskú obec Cēsis a viedla tím, ktorý aktívne prispel k adaptácii, testovaniu a vytvoreniu príručky. Vo svojej prezentácii sa Inga podelí o výsledky projektu a zdôrazní pilotnú iniciatívu Cēsis „Múzeá na predpis“, ktorá nadviazala spoluprácu medzi miestnymi zdravotníckymi a sociálnymi inštitúciami a múzeami s cieľom podporiť blaho obyvateľov. Program obec naďalej implementuje a od roku 2026 vstupuje do novej fázy rozvoja a expanzie.

 

Mgr. Dominika Grygarová, Ph.D., pracuje ako výskumníčka v Centre pokročilých štúdií mozgu a vedomia v Národnom ústave duševného zdravia ČR. Vo svojej dizertačnej práci sa zaoberala prepojením výskumu subjektívneho zážitku umenia s metódami neurovied a neurofenomenológie. V NUDZ sa venuje predovšetkým kognitívnym neurovedám umenia a médií so zameraním na metódu eye-trackingu a neurozobrazovania. Je spoluzakladateľkou Národnej platformy prevencie kultúrou, ktorá prepája NUDZ s umeleckými a kultúrnymi inštitúciami, a bude systematicky rozvíjať a implementovať model prevencie duševného zdravia prostredníctvom kultúrnych a umeleckých aktivít.

Kultúra ako nástroj prevencie: Vznik Národnej platformy prevencie kultúrou Príspevok predstaví novo vznikajúcu Národnú platformu prevencie kultúrou, ktorá je rozvíjaná v rámci Národného ústavu duševného zdravia v spolupráci s kultúrnymi a umeleckými inštitúciami. Zameria sa na jej východiská a na poňatie kultúry a kultúrnej participácie ako dôležitej súčasti infraštruktúry verejného a duševného zdravia v Česku. Predstavená bude navrhovaná štruktúra platformy aj spôsob jej fungovania, vrátane šiestich hlavných programových pilierov. Príspevok priblíži plánované mechanizmy spolupráce medzi kultúrnymi inštitúciami, odborníkmi a výskumným prostredím, možnosti zdieľania skúseností a príkladov dobrej praxe, edičná a informačná činnosť i základný rámec financovania. Pozornosť bude venovaná aj rozvoju konkrétnych foriem prevencie založených na umení a aktívnej účasti na kultúre.

 

Barbora Andor Tóthová je kultúrna manažérka, výskumníčka a spoluzakladateľka Kina Úsmev. V kine zaviedla jedinečné formáty inkluzívneho filmového programu a vedie Inkluzívny filmový festival a Inkluzívny letný tábor. Je držiteľkou titulu PhD. v odbore regionálna ekonomika, pričom sa vo svojom výskume zameriava na komunitné kultúrne centrá, ich inovácie a vplyv na mestské prostredie. Do centra jej pozornosti patrí koncept starostlivosti a vnútorná hodnota umenia a kultúry. V roku 2024 získala fellowship organizácie Creative Impact Research Center Europe. V tom istom roku založila vlastnú platformu pre výskum a tvorbu politík s názvom Caring Culture a v roku 2025 spoluvytvorila platformu Caring Cinema.

Starostlivá kultúra Čo sa stane, ak začneme vnímať kultúru ako súčasť základnej infraštruktúry kľučovéj pre život? Rovnako ako zdravotná starostlivosť, či školstvo sa kultúra a kultúrne organizácie starajú, liečia a vychovávajú. Čo nám na Slovensku chýba na to, aby bola kultúra vnímaná ako zásadná súčasť na ceste k silným a udržateľným komunitám a lokalitám? Akým spôsobom reflektuje tieto potreby komunitná práca v Kine Úsmev? Barbora predstaví závery svojho výskumu a prípadovú štúdiu starostlivosti o komunity v Kine Úsmev.