túra
Na túto krízu upozorňujú angažovaní umelci, intelektuáli, či humanitárne organizácie už dlho. Väčšinová spoločnosť si v masovom meradle začala uvedomovať rôzne problémy spojené s migráciou osôb hlavne po dramatických udalostiach v lete 2015. Odvtedy ide o horúcu tému spoločenskej i politickej debaty, ktorá možno z času na čas v médiách utíchne, ale na pozadí stále rezonuje.
K praktickým riešeniam sa okrem rôznych humanitárnych organizácií pridávajú aj veľké nadácie, verejné fondy a zoskupenia. Výnimkou nie je ani Európska komisia a jej program Kreatívna Európa. V marci bola vyhlásená výzva na projekty zamerané na integráciu utečencov. Môžeme si klásť otázky, čo je dôležitejšie, či priame zachraňovanie životov a praktická pomoc pri vojnových konfliktoch alebo sa zameriavať na kultúrnu oblasť, ktorá sa v priamom ohrození života nezdá taká podstatná. Nazdávam sa však, že oba prístupy by mali v kultúrnej Európe ísť ruka v ruke.
Jedným z hlavných cieľov programu Kreatívna Európa je podporovať, chrániť a podnecovať európsku kultúrnu a jazykovú rozmanitosť. V čase, keď do Európy prichádza mimoriadne množstvo utečencov, kľúčovou prioritou Európskej únie je poskytovanie podpory členským štátom Európskej únie pri riešení tejto situácie. V novembri 2015 rada ministrov pre oblasť školstva, mládeže, kultúry a športu opätovne potvrdila, že dialóg prostredníctvom kultúry a umenia zohráva dôležitú úlohu pri integrácii utečencov. Kultúra a filmové umenie môžu pomôcť preklenúť rozdiely medzi obyvateľmi hostiteľskej krajiny a utečencami a zlepšiť vzájomné porozumenie. Je to zaiste dlhý a komplikovaný proces, ale nemôžeme ho obchádzať ani ignorovať.
Cieľmi tejto výzvy je vytváranie nadnárodných kultúrnych a audiovizuálnych projektov, ktoré môžu: pomôcť utečencom začleniť sa do spoločnosti a umožniť im vyjadriť sa aj bez toho, aby museli nevyhnutne hneď hovoriť jazykom hostiteľskej krajiny, slúžiť ako vzdelávacie platformy v širšom zmysle, ktoré podporujú rešpektovanie a chápanie rozmanitosti, medzikultúrne a občianske zručnosti, demokratické hodnoty a občianstvo, poskytnúť občanom EÚ príležitosť objavovať hodnoty a kultúru utečencov, učiť sa od nich a porozumieť im a v rámci tohto procesu znovu objavovať a obohacovať svoje vlastné, podporovať prezentácie a spoluvytváranie kultúrnych a audiovizuálnych diel v rámci celej Európy.
Ďalšou európskou nadnárodnou organizáciou prerozdeľujúcou verejné dotácie, ktorá otvorila výzvu s touto témou je Medzinárodný Višegrádsky fond. V rámci svojej výzvy na strategické granty 2016 sa taktiež zameriava ako prioritu číslo jedna: na migráciu a integráciu. Prioritne budú podporené projekty neziskového sektoru, ktoré podnecujú skvalitnenie integračných programov v rámci krajín V4.
Umenie a kultúra patria k dôležitým súčastiam spoločnosti. Či už v lepších, alebo politicky či ekonomicky náročnejších časoch. Organizácia UNHCR nedávno vyhodnotila sedem umeleckých projektov, ktoré transformujú životy utečencov. Umenie môže mať naozaj rôzne podoby a vplyv. Medzi ocenenými sú projekty angažovaného foto dokumentu, participatívne nástenné maľby v najväčšom tábore Za’atari v Jordánsku, a ďalšie aktivity.
Výzvy pre integračné projekty s utečeneckou témou sú otvorené pre všetky európske krajiny. Je však otázne, aká je naša kredibilita a aké posolstvo voči EÚ vysiela naša národná politická reprezentácia v týchto otázkach. Je preto veľmi dôležité, že v tejto komplikovanej spoločenskej situácii sa práve teraz koná v rámci štátnej inštitúcie už spomínaná veľká výstava zahŕňajúca 23 slovenských a európskych výtvarníkov s názvom Strach z neznámeho. “Fenomén strachu z neznámeho, ktorý sa objavuje v názve výstavy, na Slovensku a vo východnej Európe do značnej miery určuje podobu verejnej diskusie. Tematika iných kultúr alebo náboženstiev je našej, domácej realite stále pomerne vzdialená. Napätie v spoločnosti nevzniká na základe reálnych skúseností, ale väčšinou na základe sprostredkovaných obrazov a tvrdení. K ľuďom, ktorí do Európy prichádzajú v núdzi, sa v dôsledku toho často nestaviame ako k skutočne „neznámym“, ale ako k reprezentantom predstáv o tej-ktorej skupine,” uvádza Lenka Kukurová.
Ambíciou umeleckého spracovania je rozhovor človeka s človekom. V umení je možné vyhnúť sa zjednodušeniu na abstrahované „dobro“ a „zlo“ a zamerať sa na predstavy a vízie. Výstava môže byť miestom, kde sa môžu všetci rozprávať bez toho, aby debatu vyhrali. Zatiaľ čo väčšina slovenských politikov nedokáže o utečeneckých problémoch diskutovať kultivovane, prináša štátna galéria platformu na široký spoločenský dialóg. Na európskej úrovni.
Zuzana Duchová, CED Slovensko, projektová manažérka programu Kreatívna Európa
Článok bol uverejnený na portáli Aktuality.sk 29.3.2016
